|
Jeden Zemplín, dva štáty - dva jazyky
Pred sto rokmi kraľovali vo vihorlatských lesoch lesné úzkokoľajné železnice s rozchodom 760 mm, ktoré pomáhali zvážať drevo, vypálené uhlie, kameň a železiarske výrobky do Michaloviec a do Užhorodu. Vydajme sa spolu na malé putovanie históriou našich Vihorlatských vrchov.
Medzi najzaujímavejšie patrila bezpochyby úzkokoľajka Michalovce - Remetské Hámre - Morské oko s odbočkami. Trasa viedla od železničnej stanice cez roviny a podhorie až do vnútra Vihorlatských vrchov a mala cca 43 kilometrov. Táto trať s rozchodom 760 mm a parnom prevádzkou bola otvorená po vzniku Československej republiky. Využila pritom trasy troch starých uhorských konských tratí: Michalovce - Veľké Zalužice, Hnojné - Kúpele (pri Jovse) a Remetské Hámre - Morské oko.
Časť železničky bola využívaná aj na dopravu miestnej šľachty a inteligencie, ktorá podnikala výlety do lesov Vihorlatu. Máloktorý druh dopravy splynul s krajinou tak dokonale, ako to dokázala úzkokoľajka a asi nič nevyvoláva také romantické predstavy ako Vihorlatské úzkokoľajky , ktoré fungovali u nás až do začiatku 70-tych rokov 20. storočia, kým ich z lesa postupne nevytlačili ťažké nákladné automobily. V odľahlých lesoch Vihorlatu môžeme aj dnes vidieť desiatky kilometrov násypov a zvyškov koľajníc, ktoré čakajú na svoje objavenie a znovuoživenie.
Vihorlatské vrchy je najvýchodnejšie pohorie sopečného pôvodu, ktorý je tvorený 7 sopkami Vihorlat, Morske oko, Popričny, Dil, Kyjov, Sokolský potok, andezitový komplex Vinne.
Vihorlat je jednou z desiatich lokalít Karpatských bukových pralesov, ktoré sú zaradené do svetového dedičstva UNESCO. Najvyšším vrchom je vrh Vihorlat (1076 m n. m), ktorý nám z diaľky pripomína sopku. V komplexe vulkanického pohoria Vihorlat významné postavenie majú jazerá, najznámejšie je Morské oko, okolo ktorého sú vyznačené cyklistické trasy.
Začiatkom 20. storočia majitelia lesov postavili v doline potoka Okna nad Remetskými Hámrami lesnú železnicu, tzv. "drevenka", ktorá spočiatku slúžila na odvoz panstva na loveckú chatu pri jazere Morské oko a neskôr na zvoz dreva na pílu v Remetských Hámroch.
Postupne v dvadsiatych rokoch 20. storočia boli úseky prepojené predlžené až do Michaloviec. Viedla z lesného úseku Múr popod Vihorlat cez Porubu, Jovsu, Lúčky, Zalužice do Michaloviec . Časť odbočky do Klokočova je ukrytá pod Zemplínskou Šíravou.
V roku 1939, po zabratí územia obce Maďarskom, sa úzkokoľajka predlžila od Morského oka cez Remetské Hámre smerom na juh cez do Nižnej Rybnice. Odbočky boli aj do Vyšnej Rybnice, Jasenova a Ruskoviec.
Do Užhorodu sa drevo zvážalo na úzkokoľajke, ktoré prechádzali chotármi týchto z obcí Koňuš, Priekopa , Porubka, Koromľa, Husák, Petrovce, Samostatne úzkokoľajku mala obec Hlivištia. V súčasnosti na telese bývalej úzkokoľajky je dnes väčšinou asfaltová cesta.
Lesné železničky, ktoré sa udržali v prevádzke až do roku 1960 a ich koľajnice boli odstránené v roku 1971.
|
